Jačmeň

Jačmeň

V šťave z mladého jačmeňa nájdeme prakticky všetky živiny, ktoré ľudský organizmus potrebuje k fungovaniu.

Jačmeň v tabletách

Jačmeň v tabletách

Čistý jačmeň GW - žiadne spojivá, plnivá. Vhodná forma pre ľudí, ktorým klasický jačmeň nechutí. Tableta sa hodí keď nemáme čas, alebo možnosť rozmiešať si klasický práškový jačmeň s vodou.

Jahodový jačmeň

Jahodový jačmeň

Jahodový jačmeň obsahuje 80 % jačmeňa Green Ways. Lepšia prijateľnosť pre deti a ľudí, ktorým nechutí klasická chuť jačmeňa. Využitie v studenej kuchyni  na rôzne sladké pochutiny.

MLADÝ ZELENÝ JAČMEŇ A ENZÝMY

Nápoj z jačmennej trávy sa získava lisovaním. Vláknina z trávy je odstránená, keďže je pre človeka nestráviteľná a zbytočne zaťažuje tráviaci trakt. Takto vzniknutá šťava sa veľmi šetrne usuší pri teplote od 28 do 31 stupňov  Celzia za 2 minúty. Z 30 kg jačmennej trávy sa získa 1 kg sušenej jačmennej šťavy. 40 % váhy sušenej jačmennej šťavy tvoria živé ENZÝMY.

Viete na čo sú živé enzýmy dôležité pre ľudský organizmus?

Enzýmy sú biokatalizátormi, čiže sú niečím čo pomáha inému, aby to malo lepší a rýchlejší výkon. Enzýmy urýchľujú chemické reakcie v tele, ktoré sú inak príliš pomalé na to, aby sme prežili.

Poznáte  úlohy, ktoré enzýmy plnia v našom tele? 

Jednou z ich úloh je trávenie, ale ďaleko dôležitejšími úlohami sú ich protizápalové, anitfibrózne, imutnitné, čistiace, antivirálne, protirakovinové, protiolitické (bielkovinu tráviace) účinky. A pretože zásoby enzýmov sú v ľudskom tele obmedzené a vekom sa vyčerpávajú, je nutné ich pravidelne dopĺňať. Keďže väčšina z nás konzumuje tepelne upravenú stravu, ktorá enzýmy neobsahuje. Tie sa totiž kompletne zničia už pri teplote 40 stupňov Celzia.
 Jedným z najlepších zdrojov enzýmov je práve šťava z mladého jačmeňa Green Ways.V roku 1979 zistila japonská spoločnosť pre farmaceutické vedy, že ich je v jačmeni viac než 20 druhov. A od tej doby objavili celú radu ďalších druhov enzýmov.
Spomenieme si zopár, ktoré sú pre telo veľmi dôležité a v nachádzajú sa v jačmeni Green Ways:

SUPEROXID DISMUTÁZA (SOD) -  rozkladá veľmi reaktívne superoxidy, tie v tele vznikajú pri metabolických procesoch a sú veľmi toxické, vedia poškodiť DNA. Nízka hladina SOD môže byť jednou z príčin vzniku:

- nádorového bujnenia
- artrózy
- predčasného starnutia
- aterosklerózy
- ahlzheimerovej choroby
- reumatoidnej artritídy
- chronických zápalových ochorení
- pľúcnych ochorení …

TRANSHYDROGENÁZA – podieľa sa na správnom fungovaní srdcového svalu

NITROGEN OXIDOREDUKTÁZA 
PEROXIDÁZA – rozkladá peroxid vodíka na kyslík a vodu pre ľahké vylúčenie z tela
OXIDÁZA – je potrebná pri spracovaní mastných kyselín

Väčšina komerčne dostupných enzymatických prípravkov (i tých na systémovú enzymoterapiu) sa získava z krvi, orgánov a tkanív živočíchov. Mnohí odborníci tieto zdroje spochybňujú a odporúčajú čisto rastlinnú enzymoterapiu.
Keď je v tele týchto enzýmov nedostatok, spomaľuje sa rozklad tukov, čo má za následok nie len nedostatok energie, ale i výrazné priberanie na váhe.

ŽIVOSŤ MLADÉHO ZELENÉHO JAČMEŇA

Ak chceme zistiť či máme domá živý produkt (jačmeň), alebo mŕtvy produkt (jačmeň),  môžeme si spraviť jednoduchý test. Tento test sa robí za pomoci vody. V prvom teste použijeme horúcu vodu a v druhom teste studenú vodu.

TEST 1 – s horúcou vodou

Mladý zelený jačmeň je nápoj plný živých enzýmov. Ak ich v skutočnosti jačmeň obsahuje nastane táto reakcia.
Do šejkra si nalejte horúcu vodu a zmiešajte ju s lyžičkou práškového jačmeňa. A pozorujte reakciu.

„Živá“, doposiaľ tepelne nespracovaná bielkovina (enzýmy) sa zhlukne a vytvorí na hladine vyzrážaný povlak, ktorý sa ďalej nerozpúšťa. Týmto spôsobom sú „usmrtené“ enzýmy v jačmeni a zo živého sa stáva mŕtve.

To je dôkaz „živosti“, lebo tak sa chová bielkovina, ktorá neprešla tepelne znehodnocujúcim procesom.
Ak by ste mali doma jačmeň, ktorý by už pri spracovaní prešiel tepelnou úpravou nad 40 stupňov Celzia, po zmiešaní s horúcou vodou by sa choval tento nápoj ako zakalená voda, ktorá by po čase oddelila jačmenný prášok na dno pohára a na povrchu by zostala hnedá voda.

TEST 2 – so studenou vodou

Živý mladý jačmeň je silný koncentrát jačmennej šťavy.

Nie je to iba rozomleté suché seno. Zelená šťava je vlastne rastlinnou miazgou. Do šejkra si nalejte studenú vodu a zmiešajte ju s lyžičkou práškového jačmeňa. A pozorujte reakciu.

Takto zmiešaný jačmenný prášok so studenou vodou vytvorí sýtozelený nápoj, ktorého stálosť bude pretrvávať celé hodiny. Nič sa nebude usádzať. Bude z neho opäť plnohodnotná jačmenná šťava, ktorej sme iba prinavrátili vodu. Je to dôkaz stálosti, čerstvosti, čistoty a koncentrácie produktu.Týmto jednoduchým spôsobom zistíte, že máte v rukách nápoj plný živých enzýmov, a tým pádom funkčný jačmeň. Takýmto jačmeňom je Jačmeň Green Ways.

BEZPEČNÉ ZELENÉ POTRAVINY SÚ ZÁSADNE BEZ LEPKU

„Bezpečie produktov je u nás na prvom mieste. Preto je zelený jačmeň GW zásadne bezlepkový.“

Zelený jačmeň Green Ways je džús z listov jačmennej trávy. 
Zožatá je tráva, nie klas či zrno.
Zožatá tráva je potom šetrne odšťavená a pri nízkych teplotách vysušená. 
Zelený jačmeň je vďaka tomu prirodzene bezlepkový.

Obecne to  bohužiaľ neplatí. Existujú totiž 3 cesty, ako môže výrobca svoj produkt prímesou lepku (gluténu) „pokaziť“:

Z dôvodu neznalosti 
Primitívna cesta do pekla vedie cez PLNIVA s cereálnym základom. Ide o jednoduché, prastaré mlynárske klamanie. Ako producent použijem drahú surovinu zeleného jačmeňa a tu nariedim surovinou lacnejšou. Idem mi ako producentovi o peniaze, nie o zdravie a úžitok mojich zákazníkov...

Z dôvodu nešikovnosti
Druhá cesta k nebezpečnému produktu súvisí s nepremysleným osevným postupom. Keď farmár spolu so zelenou trávičkou zožne napríklad jednodeložné buriny už s vygenerovanými kláskami, má zarobené na problém.

Zámerne
Tretia cesta je najzáludnejšia. Pokiaľ totiž pestovateľ precízne nenačasuje zber a priestor mu „utečie“ do pokročilých fáz generovania klasu, potom je lepšie všetko zastaviť, zaorať a proste začať odznova. Inak na bezlepkový produkt môžeme zabudnúť.

Green Ways je v obore zelených potravín najskúsenejším producentom.  Vieme čo, ako a prečo to robíme.

VÝSLEDKY SKÚŠOK NA OBSAH LEPKU v Jačmeni Green Ways: Lepok (glutén)mg/kg<5,0

Povedal o jačmeni Green Ways riaditeľ kvality Martin Žamboch

SEZÓNNE VÝKYVY CHUTI JAČMEŇA

Súčasťou kontroly každej úrody jačmeňa Green Ways je senzorický test. Jačmeň sa skúma všetkými zmyslami s dôrazom na chuť.

Od čoho závisí, že sa chuť jačmeňa počas roka líši?

Výkyvy chuti jačmeňa počas roka sú technicky dané zmenami, v dôsledku kumulácie zmien počasia, slnečného príkonu, teploty a vlhkosti počas vegetácie.

Ako by mal „správny jačmeň“ vlastne chutiť?

Žiadna norma neurčuje, ako by mal jačmeň chutiť. Niekomu chutí ako tráva, niekomu ako žihľava. Ďalšie príchute, ako je gulatosť, plnosť, nádychy, dobehy alebo „chvost“ sa budú vždy meniť.

Sezónne výkyvy senzoriky sú dôkazom čerstvosti, živosti a úžitku Jačmeňa Green Ways.

Zmenám chuti zodpovedajú i zmeny bio-chemického zloženia jačmeňa.

Základná živinová schéma na úrovni makro-živín pritom zostáva skoro stále rovnaká:
BIEKLOVINY – okolo 28 %
SACHARIDY – cca 40 %
ENERGIA – približne 1350 kJ/100g

Na úrovni mikro-živín, musí vládnuť neustála zmena.
U prírodných, chemicky, geneticky a biotechnologicky nemanipulovaných produktov je to úplne v poriadku.

PRÍBEH VZNIKU MLADÉHO JAČMEŇA
Yoshihide Hagiwara

Príbeh mladého jačmeňa je príbehom jeho tvorcu, Dr. Yoshihide Hagiwaru.

Narodil sa v roku 1925 a prežil mladosť v rádioaktivitou zamorenej Hirošime. V roku 1945 absolvoval Námornú akadémiu, v roku 1949 obhájil diplom z farmakológie a v roku 1960 získal titul doktora medicíny.

Po univerzite vyvinul populárne produkty, ktoré sú doposiaľ na trhu.

Stal sa majiteľom farmaceutickej spoločnosti JAMASHIRO, Ltd., jedného z najväčších výrobcov liekov v Japonsku. Táto spoločnosť s viac než 700 zamestnancami vyrábala vyše 200 druhov produktov zameraných na starostlivosť o zdravie.

O tomto období hovorí: „Ako majiteľ najväčšej farmaceutickej spoločnosti v Japonsku som pracoval dlhé hodiny a spal len 4 až 5 hodín. Jedol som hamburgery a kari ryžu. Robil som experimenty s použitím organickej ortute. Nevedel som o jej toxicite, kým nebol v roku 1963 vydaný zákaz jej používania.

To už sa prejavili následky. Moja telesná a duševná sila upadla, vypadali mi zuby a zošediveli vlasy. A v 38 rokoch som nebol schopný dozerať na fungovanie spoločnosti.

Do tohto stavu ma priviedlo ignorovanie princípov výživy a otrava ortuťou.“

Počas boja o zdravie sa Dr. Hagiwara so starými zvykmi rozišiel.

Študoval čínske zelinky a nahradil bufetovú stravu zeleninou, sójou, pšenom a rybami.

Čoskoro usúdil, že mu najväčšmi prospeli listy obilných tráv.

Po svojom uzdravení objavil nový zmysel života v smerovaní ľudí k liečebným potravinám – k zelenej strave z božej lekárne.

Zameral výskum na zelené listy jačmeňa získajúc z nich zelenú šťavu, ktorá sa stala najobľúbenejším zeleným džúsom na svete.

PRIEKOPNÍCI NÁPOJOV ZELENÝCH POTRAVÍN
Mary Ruth Swoperová

Doktorka Mary Ruth Swopeová získala titul v obore lekárstva na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Ďalšiu univerzitu vyštudovala v Južnej Karolíne a ako tretiu absolvovala štúdium v obore výživy na univerzite v Severnej Karolíne. Pre svoje rozsiahle vzdelanie bola nekompromisná zástankyňa klasického školského lekárstva a posmievala sa všetkým „mastičkárom“. Pre zelené nápoje sa rozhodla na základe utrpenia rodinného príslušníka.

Sama ho liečila svojou vedou, ale keď všetko zlyhalo, obrátila sa k tomu, čo zostalo ... k prírodnému lekárstvu.

Už skôr nenávidela skutočnosť, že svojich pacientov nikdy neuzdravila, iba ich udržala na (povedzme) znesiteľnej úrovni.

Úplné uzdravenie pomocou zelenej stravy bol pre ňu šok.
Na zelenú cestu ju priviedlo „iba“ svedomie.

Poukázala na to, že od roku 1960 do roku 1986  vzrástol v USA počet úmrtí na rakovinu o 223%.
Toto dala do súvislostí s pitím limonád a jedením mäsa.

Jej slová znejú: „Keď sa chcú Američania zbaviť rakoviny, srdečných chorôb, artritídy, cukrovky, nadváhy, atď., musia nájsť iný spôsob liečby, a to liečbu výživou, potravinami, ktoré nám priniesla príroda. Sušené zelené rastlinky jačmeňa sú toho príkladom. Zmeňme zdanlivo nevyliečiteľným chorobám životné podmienky a to je TO čo ich vyničí!“

Dr. Swoperová rozpoznala medze klasickej medicíny, čo sa doktorom v dnešnej farmácii vytvorenej a na odborníkov zameranej ilúzii nedarí.

Ale i lekárom, ktorí prezrú, sa piedestál „autority bieleho plášťa“ neopúšťa ľahko. 
Veď pre laického pacienta je lekár v bielom plášti obklopený sterilnou belobou a so stetoskopom na krku symbolom vedy, víťaziaci nad prírodnými zákonmi.
Ľudia svojmu ošetrujúcemu lekárovi visia na perách a radi príjmu liek, umožňujúci ďalej hrešiť na zdravotné zásady.

Lekár by mal do poslednej možnej chvíle odmietať vydať liek, ktorý iba mierni prirodzené volanie organizmu o pomoc!

Ľudia predsa nie sú chorí preto, že nejedia lieky, ale lieky potrebujú preto, že nejedia to, čo jesť majú....

A práve touto cestou, ľudsky náročnou i odborne správnou, sa nie len lekár, ale i skvelý človek Mary Ruth Swopeová vydala.

PRIEKOPNÍCI NÁPOJOV ZELENÝCH POTRAVÍN
Ann Wigmorová a David Sandoval

Dr. Hagiwara po zelenej ceste nešiel sám. Ďalšími priekopníkmi mladého jačmeňa boli Ann Wigmorová a David Sandoval.

Ďalším priekopníkom filozofie zelených potravín bola Dr. Ann Wigmorová. Tá pozorovala svoju babičku, ako v prvej svetovej vojne ošetrovala ranených vojakov šťavou z obilných tráv.

Po rokoch Ann ochorela na zápal hrubého čreva a stavila všetko na babičkinu liečbu. Žula trávové lístky a vyliečila si nielen kolitídu, ale vrátila sa jej i pôvodná hnedá farba vlasov.
V roku 1968 založila v Bostone liečebňu, v ktorej pacientom podávala rastlinné šťavy a surovú stravu. Liečila i Victora Kulvinskasa, ktoré knihy sú v oblasti výživy klasikou.

Zomrela pri požiari ako 80-ročná. Dovtedy bola zdravá a hrdá na uzdravených pacientov. Mnohí z nich rozprávali: „Lekári nás najprv operovali, potom ožarovali a nakoniec liečili chemoterapiou. Keď prehrali, poslali nás k Ann so slovami: Nedá sa nič robiť. Sami rozhodnite, či zomriete v rukách šarlatánky, alebo v našej odbornej starostlivosti. Aké bolo ich rozčarovanie, keď sme sa ako uzdravení ľudia opäť zaradili do spoločnosti.“

Dr. Hagiwara a Ann Wigmorová ukázali cestu mladým nasledovníkom. Jedným z nich je David Sandoval, ktorý roky spolupracoval priamo s Dr. Hagiwarom a je absolventom seminárov Ann Wigmorovej.
Jej filozofiu prevzal a dodnes rozvíja. David Sandoval hovorí: „Keď netolerujete prídavné látky vo svojich potravinách, prečo ich potom tolerujete v potravinových doplnkoch?“

PRIEKOPNÍCI NÁPOJOV ZELENÝCH POTRAVÍN
Charles Schnabel

V roku 1928 prehlásil poľnohospodár a chemik Dr. Schnabel z Kansasu: „Hlad nemusí existovať. Bola nájdená cesta, ako ho vykázať z povrchu zemského! Tráva je totiž najlacnejším komerčným zdrojom vitamínov a minerálov na svete ... . Teraz si môže každý národ vypestovať potravy, koľko potrebuje!“

Všimol si, že sliepky kŕmené obilnou trávou zniesli viac vajec a žili dlhšie než sliepky živené bežne.
Pri 10% prídavku zeleného krmiva narástla zimná produkcia vajec o 38-94%. Vajcia mali i tvrdšiu škrupinu a tiež sa z nich vyvíjali zdravšie kuriatka.
Preto Dr. Schnabel skúsil vyrobiť vysušený výťažok zo zeleného obilia a podával ho svojej rodine.

Noviny „Buffalo Courier Express“ rozprávajú, že ani jedno z jeho detí nebolo vážne choré a že nemajú ani jeden zlý zub. Jeho snom bolo vidieť trávu na dennom jedálničku Američanov. A Ameriku videl, ako zem učiteľov, ktorí vyškolia rozvojový svet v pestovaní a použití travín.

Tri roky testovania odhalili, že tráva obsahuje všetky známe vitamíny, okrem vitamínu D, ktorý pasúca sa zver získava z slnečného svitu.

Dr. Schnabel spolupracoval s doktorom, ktorý s úspechom podával tehotným ženám s rizikovým tehotenstvom sušené zelené listy. Schnabel pre svoju myšlienku získal korporácie, ako American Dairy, Inc. a Quaker Oats, ktoré investovali milióny dolárov do výskumu travín, akoto do komplexnej potraviny.

Vďaka nemu sa rozbehla vlna doplňovania tráv do bežných potravín, napríklad do chleba (spoločnosť Zinsmaster Baking Co. Produkovala s komerčným úspechom smaragdovo zelené bochníky).

American Medical Society v roku 1939 schválila trávu ako potravinu s vysokým obsahom prirodzených vitamínov.

Po 2. svetovej vojne Dr. Schnabel už viac nenašiel finančné prostriedky, mediálnu podporu a ani záujem farmaceutických spoločností k realizácii svojich ideálov. V povojnovom zdravotnom „priemysle“ vniklo nové výrobné odvetvie a progresívny obchod. Spoločnosti začali chrliť stovky zázračných izolovaných preparátov.

Trendom jednoduchých mediálnych argumentov môže celostná medicína vzdorovať iba funkčnosťou.
Proti tomuto načasovaniu nemal Dr. Schnabel šancu - pre jeho slová ešte nedozrel čas.
On sa však pravdy nevzdal a za to mu Rockhurst College udelila čestných doktorát za službu ľudstvu.